Paliatívna medicína na Slovensku

 Podmienky na presadzovanie paliatívnej starostlivosti sa vytvorili na Slovensku až v 90. rokoch 20. storočia, po nežnej revolúcii v roku 1989. Priekopníkmi myšlienky hospicovej starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich boli najmä martinský anestéziológ a algeziológ Stanislav Fabuš, bratislavská lekárka − internistka Leopoldína Scheidová a bardejovská lekárka – internistka Alica Válkyová. Už v roku 1992 sa v Martine začali vytvárať podmienky na ambulantnú hospicovú starostlivosť a na výstavbu budovy hospicu. Nerozhodnosť a averzia Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) a neskôr aj zdravotných poisťovní proti špecializovanej starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich bola príčinou toho, že do roku 2002 na Slovensku nefungoval ani jeden hospic. Schválením koncepcie odboru paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti v roku 2006 MZ SR vznikli podmienky na rozvoj tohto lekárskeho odboru na Slovensku. V roku 1995 sa založilo v Národnom onkologickom ústave v Bratislave prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti, od roku 2009 paliatívnej medicíny v rámci Kliniky klinickej onkológie, ktoré vykonáva komplexnú akútnu ambulantnú a posteľovú starostlivosť o nevyliečiteľne chorých onkologických pacientov. Od roku 2009 sa oddelenie stalo školiacou bázou Slovenskej zdravotníckej univerzity pre odbor paliatívna medicína a od roku 2012 vykonalo atestáciu z paliatívnej medicíny už 7 lekárok, v príprave je ďalších 5.

V roku 2000 vznikla Asociácia hospicovej starostlivosti na Slovensku so sídlom v Trenčíne, ktorej členmi boli tí, ktorí viedli rozhovory na úrovni ministerstiev v súvislosti s rozvojom hospicovej starostlivosti na Slovensku. Od roku 2005 zmenila svoj názov na Asociáciu hospicovej a paliatívnej starostlivosti na Slovensku (AHaPS). Prvý mobilný hospicový tím začal fungovať v roku 2002 pre nevyliečiteľne choré a zomierajúce deti so sídlom v Bratislave s názvom Plamienok. Vedúcou lekárkou je pediatrička, klinická onkologička Mária Jasenková. Akčný rádius jeho činnosti sa zväčšuje, počet zomierajúcich detí v starostlivosti Plamienka tiež. Nejde len o deti zomierajúce na onkologické ochorenie: v ich starostlivosti je 60 % detí s neonkologickými ochoreniami. Starajú sa o ne lekári, psychológovia a zdravotné sestry, sociálni pracovníci a pedagóg. Plamienok nemá zmluvy so zdravotnými poisťovňami, pracuje z financií z grantov a z príspevkov od dobrovoľných darcov. Posteľové hospice vznikali postupne: prvým bol Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi – júl 2003, ďalej vznikli: Hospic Trstice (integrovaný je so sociálnymi službami pre starých ľudí a s penziónom pre seniorov) – január 2004, Hospic sv. Alžbety v Ľubici – september 2005, Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne – december 2005, Liečebňa sv. Františka v Bratislave – júl 2005, hospic Dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre – február 2007, Hospic sv. Františka z Assisi v Palárikove – október 2007, hospic Dom božieho milosrdenstva v Banskej Bystrici (sociálno-zdravotnícky komplex, ktorého súčasťou je domov seniorov, domov sociálnych služieb a hospic) – 2008. Štyridsať – šesťdesiat percent finančných prostriedkov si musia hradiť klienti a ich rodiny, pretože zdravotné poisťovne nepovažujú hospice a oddelenia paliatívnej medicíny za potrebné zdravotnícke zariadenia. Existuje aj niekoľko málo oddelení paliatívnej medicíny, ktoré poskytujú služby nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim pacientom v nemocniciach v Bratislave (Univerzitná nemocnica Milosrdní bratia), v Košiciach (Vysokošpecializovaný geriatrický ústav), v Trstenej a Považskej Bystrici. Tieto oddelenia sú stále diskriminované v platbách zdravotných poisťovní, preto ani nevznikajú ďalšie.

Vo februári 2015 sme si pripomenuli 20. výročie existencie Oddelenia paliatívnej medicíny Kliniky klinickej onkológie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Z obdobia prvých desiatich rokov existencie, ktoré bolo prejavom nadšenia aj osobnej obetavosti zoči- -voči nedostatočnému prijatiu tohto odboru medzi klinickými onkológmi ústavu, sme prešli do obdobia postupnej stabilizácie a rastu kvality práce. Devätnásť rokov bola primárkou oddelenia Kristina Križanová, v roku 2014 sa stala primárkou oddelenia Andrea Škripeková.